CEVRO – Liberálně konzervativní akademie

Jak hodnotí pravice výsledky voleb na Slovensku, kladně či záporně?

Pravica bola so svojím výsledkom spokojná. Tri slovenské pravicové strany (SDKÚ–DS, KDH a SMK) začlenené do EPP získali vo voľbách spolu 6 mandátov, kým európski socialisti reprezentovaní na Slovensku vládnym Smerom–SD len 5 poslancov. V skutočnosti však slovenská ľavicovo-populistická vládna koalícia Smer–SD, SNS a HZDS porazila pravicovú opozíciu – vyjadrené počtom získaných poslancov – v pomere 7 : 6. Sú možné dva pohľady na tento výsledok. V porovnaní s predchádzajúcimi eurovoľbami v roku 2004, keď pravica zvíťazila v pomere 8 : 6, ide o oslabenie pravice a posilnenie predovšetkým Smeru–SD, ktorý na politickej scéne nemá rovnocenného súpera. V porovnaní s výsledkami výskumov verejnej mienky sa však v eurovoľbách, rovnako ako nedávno v prezidentských voľbách, ukázalo, že prevaha koaličných strán nad opozičnou pravicou nie je až taká zdrvujúca.

Budou mít výsledky dopad na dění uvnitř některé ze stran koalice či opozice?

S výnimkou odstúpenia podpredsedu KDH Martina Fronca, ktorý sa ako líder kandidátky nedostal do EP, lebo ho v preferenčných hlasoch predbehli dvaja doterajší europoslanci KDH, žiadne výraznejšie zmeny vnútri strán nemožno očakávať.

Jak se změnilo postavení Mikuláše Dzurindy uvnitř SDKÚ–DS před podzimní volbou lídra kandidátky?

Mikuláš Dzurinda s prehľadom kontroluje situáciu vnútri SDKÚ–DS a eurovoľby na tom nič nezmenili. Strana síce získala iba dva mandáty, čiže rovnako ako zvyšné dve pravicové strany, získala však s prehľadom najlepší výsledok spomedzi nich a tretí mandát jej unikol len veľmi tesne.

Budou mít výsledky vliv na další dění v maďarském táboře, např. v souvislosti s úspěchem strany Jobbik v Maďarsku?

Úspech strany Jobbik je témou skôr pre slovenských nacionalistov než pre slovenských Maďarov. Medzi relevantnými maďarskými politikmi na Slovensku nemá extrémistický Jobbik žiadnych partnerov. Vývoj v maďarskom tábore bude skôr poznačený založením novej strany Most na čele s bývalým predsedom SMK Bélom Bugárom.

Jaká byla vůbec hlavní témata kampaně?

To naozaj ťažko povedať. Slovenským stranám dlhodobo chýba silný európsky program. Spája ich nevýrazný eurooptimizmus a viac menej pasívne prijímanie centralizácie EÚ a nových regulácií prichádzajúcich z Bruselu. SDKÚ–DS síce odmieta daňovú harmonizáciu, s Lisabonskou zmluvou však nemala najmenší problém. Eurokriticky sa v minulosti vyhraňovalo skôr KDH. Najvýraznejší predstavitelia tohto prístupu však KDH opustili a založili novú stranu KDS (Konzervatívni demokrati Slovenska).

Proč se Slováci už podruhé v řadě stali zemí s nejnižší volební účastí? Čím si to vysvětlujete?

Ide o pomerne realistické zhodnotenie skutočného významu tejto inštitúcie. Vplyv EÚ na životy slovenských občanov je síce ďalekosiahly, EP však nie je reálnym centrom moci. Slovenským voličom chýbajú informácie o politickom dianí v EP a politické strany sa v eurotémach výraznejšie nediferencujú. Eurovoľby na Slovensku boli len trochu rozsiahlejším prieskumom verejnej mienky o náladách slovenských voličov rok pred parlamentnými voľbami. A nie všetci voliči považujú za potrebné zúčastňovať sa prieskumov verejnej mienky.

Ondrej Dostál (*1971)
• ředitel Konzervativního institutu M. R. Štefánika
• vystudoval filosofii a sociologii na Univerzitě Komenského v Bratislavě
• specializace: evropská politika, národnostní menšiny, občanská společnost